Rozhovor s P. Kráčalíkom

1) Na úvod nám povedzte niečo o sebe.
Som spoluzakladateľom a predsedom Astronomického klubu Bratislava, člen Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a člen predsedníctva Rady mládeže bratislavského kraja. V minulosti som bol porotcom krajského kola súťaže Čo vieš o hviezdach v Bratislave a dva roky aj porotcom v celoslovenskom kole tejto súťaže. V roku 2008 som sa stal tiež členom Slovenského koordinačného výboru pre Medzinárodný rok astronómie. Okrem toho som administrátorom portálu vesmir.sk.
Aj napriek tomuto všetkému som astronómiu nevyštudoval. Na strednej aj vysokej škole som študoval geodéziu, čiže som vlastne geodet a astronómiu mám len ako „voľnočasové hobby“ , aj keď toho voľného času je veľmi veľmi málo.

2) Čo alebo kto Vás priviedol k astronómií?
K astronómii som sa dostal asi tak v piatej triede na základnej škole. Rodičia mi kúpili taký malý ďalekohľad – skladačku. Všetko v ňom bolo z umelej hmoty, ale keďže to bola skladačka, musel som spoznávať aj základy optiky, aby sa cez neho dalo vôbec pozerať.
Na strednej škole sme mali informácie o rôznych aktivitách, no žiadna sa netýkala astronómie. Neboli sme v planetáriu a nevedel som ani o tom, že existuje nejaká súťaž Čo vieš o hviezdach. Občas som však s rodičmi chodil na astronomické prednášky do Parku kultúry a oddychu.
A potom prišli roky 1998 a 1999, kedy som začal myslieť na založenie vlastného astronomického klubu. Predtým som veľmi rád čítal a zaujímal sa o mimozemské civilizácie a UFO.

3) Kedy a ako vznikla myšlienka Astronomického klubu Bratislava?
Nad založením vlastného astronomického klubu som začal rozmýšľať začiatkom roku 1999. Ako som k tomu nápadu prišiel už ani presne neviem, myslím, že to bolo v tom čase také spontánne rozhodnutie, mať vlastnú organizáciu a niečo s ňou dokázať. V tom čase som bol ešte študentom tretieho ročníka na strednej škole.

4) Kto zakladal klub?
Klub som založil spolu s mojou mamou a kamarátom a spolužiakom Jozefom Ondrejkovom. V čase založenia klubu sme nemali ešte osemnásť rokov, garantom nám preto bola moja mama. Astronomický klub Bratislava bol založený 8.apríla 1999, čiže o necelé dva mesiace budeme oslavovať 15. výročie.

5) Ako vznikla myšlienka Astronomického korešpondenčného seminára?
Pri vzniku Astronomického korešpondenčného seminára som sa veľmi inšpiroval mojim švagrom, Petrom Halákom. Ten v rámci P-Matu, n.o. organizoval korešpondenčné semináre z matematiky, fyziky a informatiky. Nejakú dobu som vypomáhal pri organizovaní týchto seminárov a vedel som si predstaviť, čo všetko to obnáša. V roku 2004 sme založili v klube astronomický krúžok. Inšpirovaný týmito dvomi skutočnosťami  som začal rozmýšľať nad založením korešpondenčného semináru. Keďže v tom čase žiadny podobný seminár nefungoval, názov seminára vznikol veľmi jednoducho. V tom čase sme mali v klube veľa šikovných ľudí, ktorí mi so seminárom vedeli pomôcť.
Štruktúra úloh v seminári v podstate vychádza zo súťaže Čo vieš o hviezdach. Rovnako sú tam príklady, historický test, slepá mapa, niekde aj grafické príklady, napríklad úlohy s ďalekohľadmi a podobne. Namiesto ústneho kola sme vytvorili všeobecný rozhľad a pridali sme kozmonautiku, aby mali riešitelia základný rozhľad aj v tejto oblasti.

6)  Menili sa zadávatelia úloh v AKS?
Menili. Všetci pracujeme v astronomickom klube ako dobrovoľníci vo svojom voľnom čase, čiže máme okrem toho ešte vlastné školské, alebo pracovné povinnosti.  Zo začiatku som úlohy do seminára vytváral ja. Neskôr sa pridal aj Ondrej Urban, ktorý vytváral príklady a úlohy vo všeobecnom rozhľade. Mária Šedivá, ktorá so mnou v súčasnosti vedie astronomický krúžok, vytvorila úlohy v grafickom určovaní a v slepej mape, Mária Jancová vytvárala úlohy z kozmonautiky. Tých zmien bolo spočiatku veľmi veľa.
Pred pár rokmi sa tím zadávateľov podstatne rozšíril. Ondrej odišiel do Ameriky. Príklady začal vytvárať Miro Jagelka, ktorý bol úspešným riešiteľom súťaže Čo vieš k hviezdach aj Astronomickej olympiády a úlohy všeobecného rozhľadu vytváral astrofyzik Matúš Kocka. V minulom roku sme historický test zverili tiež odborníkovi, pracovníkovi Historického ústavu SAV, Stanovi Šišulákovi.
Poslednou zmenou bola v tomto roku výmena zadávateľa príkladov v 1. a 2. kategórii . Aktuálnym zadávateľom je Miro Gašpárek. Ten je v súčasnosti aj riešiteľom úloh v tretej kategórii. Má to výhodu v tom, že presne vie, čo sa preberá na hodinách matematiky a fyziky na základných školách.
Od tohto roku sme tiež zrušili funkciu opravovateľov. Riešenia už vždy opravujú zadávatelia úloh. Je to tak lepšie, pretože zadávatelia presne vedia, čo očakávajú v odpovediach a na prípadné zmeny vedia pružnejšie reagovať.

7) Ste koordinátor AKS od jeho začiatku?
Áno. Seminár som založil a odvtedy sa starám o jeho chod. Samotná koordinácia je totiž plná úloh, ktoré sú bežnému riešiteľovi skryté. Či už je to stanovovanie termínov na dodanie úloh a ich riešení, nahrávanie týchto úloh do systému, komunikácia so školami a pod.

8) Čo Vás na astronómií najviac zaujíma?
Keďže vediem astronomický krúžok, asi by som mal povedať, že všetko. Ale nie. Keď čas dovolí, zaujímam sa o vplyv Slnka, slnečnú aktivitu a podobne, príp. veľmi zaujímavou témou je kozmológia. Podarilo sa mi byť na viacerých astronomických seminároch pre učiteľov. Tam sme si vypočuli prednášky z mnohých oblastí astronómie a musím povedať, že každá mala v sebe niečo pútavé.

9) Zúčastňovali ste sa v detstve Astronomických súťaží?
Žiaľ nie. Počas strednej školy som sa o žiadnej zo súťaží nedozvedel. Bol som na geografických olympiádach, ale tie s astronómiou veľa spoločného nemali.  O súťaži Čo vieš o hviezdach som sa dozvedel až potom, ako som založil astronomický klub. Následne vznikla aj Astronomická olympiáda, ale tá až podstatne neskôr.

10) Máte okrem astronómie aj iné koníčky?
Áno. Keď že mám teraz malú dcérku, veľa voľného času venujem jej. Veľmi rád ale chodím do prírody, milujem Vysoké Tatry, kde sa snažím byť čo najčastejšie. Tiež rád cestujem po Slovensku. Čiastočne mi v tomto pomáha aj samotný astronomický klub, keďže sústredenia už boli na viacerých miestach Slovenska. Okrem Vysokých Tatier môžem spomenúť napríklad Dobrú Vodu, Zliechov, Lutiše pri Terchovej, Látky a pod.

11) Ktoré svetové observatórium by ste chceli navštíviť?
Veľmi rád by som sa išiel pozrieť na Havaj, na komplex teleskopov na Mauna Kea. Veľmi zaujímavé by bolo navštíviť Keck I alebo Keck II. Sú tam výborné astronomické a klimatické podmienky na pozorovanie. A samozrejme obloha nie je taká presvetlená ako u nás.

12) Ako by ste tento pozorovací čas využili?
Zatiaľ som nad tým nerozmýšľal. Ak by som sa astronómii venoval profesionálne, určite by som si pripravil nejaký odborný program, ale momentálne je to veľmi hypotetická otázka.

13) Chceli by ste letieť do vesmíru?
Určite áno. Baví ma kozmonautika, a tak veľmi rád čítam a pozerám dokumentárne filmy, ktoré sa tejto téme venujú. Závidím všetkým, ktorí boli minimálne na obežnej dráhe a o to viac tým, ktorí mohli stáť na mesačnom povrchu. Ak by som do vesmíru letel, bolo by praktické stráviť nejakú dobu na Medzinárodnej vesmírnej stanici a robiť nejaký užitočný výskum. Musí byť niečo neskutočné zažiť stav beztiaže. A čo je dôležité, pohľad na Zem z obežnej dráhy spôsobí, že človek sa na všetky problémy dolu na Zemi pozerá tak viac s nadhľadom.

14) Máte nejaké astronomické sny?
Keďže sa v súčasnosti venujem popularizácii astronómie, nejedná sa ani tak o sen, ako o prianie, aby na Slovensku bolo viac mladých ľudí, ktorí sa zaujímajú o túto krásnu vedu a na druhej strane, aby bola astronómia aj viac podporovaná a vyučovaná na školách. Je škoda, že mnohí kvalitní absolventi štúdia astronómie odchádzajú do zahraničia. Je to logické, keďže tam sú vytvorené oveľa kvalitnejšie podmienky na ich ďalšie vzdelávanie a prácu, no takto sa vytráca kvalitný potenciál a postupne upadá astronomická komunita.
Ak by to mal byť čisto astronomický sen, prial by som si, aby napredoval výskum subatomických častíc. Opäť sa tak dostaneme bližšie k odhaleniu Veľkého tresku.

15) Čo by ste odkázali našim čitateľom?
Všetkým čitateľom prajem, aby ich astronómia nikdy neprestala baviť. Venujte sa astronómii ako záľube alebo profesionálne. Je to jedna z najkrajších vied. Veď čo je krajšie ako objavovať nepoznané. Timothy Ferris, spisovateľ a konzultant NASA, napísal, že ak chcete, aby sa niekto začal zaujímať o astronómiu, ukážte mu Saturn a jeho prstence. Prajem všetkým, aby našli svoj „Saturn“.

Ďakujeme za rozhovor !