Rozhovor s E. Pittichom

1. Na úvod nám povedzte niečo o sebe.
Som rodený Bratislavčan 40-ho roku minulého storočia. Maturoval som v Krasňanoch, ktoré sme neviem prečo volali Habešom (možno vtom čase pre ne ešte netypickú veľkoplošnú bytovú zástavbu). Univerzitu som ukončil ako promovaný fyzik, na Katedre matematiky a fyziky Komenského univerzity v Bratislave. Doktorát prírodných vied som získal na Karlovej Univerzite v Prahe, titul Kandidáta matematicko-fyzikálnych vied na Astronomickom ústave ČSAV v Prahe, po nežnej revolúcii Doktora matematicko-fyzikálních vied na Astronomickom ústave SAV, kedy sa táto hodnosť uvolnila aj pre nečlenov Komunistickej strany. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia som si odkrútil 26 mesiacov prezenčnej vojenskej služby ako vojak. Celá moja profesionálna kariéra prebehla na Astronomickom ústave SAV, na Oddelení medziplanetárnej hmoty v Bratislave. Mal som to šťastie učiť sa a neskôr spolupracovať s Doc. RNDr. Ľuborom Kresákom, DrSc., ktorý toto oddelenie priviedol medzi svetovú astronomickú elitu. Pracujem v oblasti dynamiky komét, asteroidov a meteoroidov. Výsledky práce publikujem v domácích aj zahraničných astronomických časopisoch. Absolvoval som dlhodobý pobyt na Smithsonianskom astrofyzikálnom ústave v USA a na Univerzite v Uppsale vo Švedsku. Dlhodobo spolupracujem s astronómami v Taliansku, Rusku, Poľsku a Švedsku. Zúčastnil som sa s prednáškami a postermi na mnohých konferenciách v zahraničí. Navštívil som veľa observatórií, medzi veľkými aj Kitt Peak a Flagstaff v Arizone, Mt. Palomar v Kalifornii, Mauna Kea a Haleakala na Havaji, Mt. Sanglok v Tadžikistane, La Palma na kanárskom ostrove, Gran Sasso v Taliansku. Pozoroval som na 1-m ďalekohľade hvezdárne Kleť, 60-cm ďalekohľade hvezdárne v Modre-Piesky, 2,2-m ďalekohľade Havajskej univerzity a 10-m Keckovom ďalekohľade na Mauna Kea. S poločne s Kresákom sa nám podarilo zaviesť výučbu astronomie na Slovensku, na Komenského univerzite v Bratislave. Angažoval som sa na rekonštrukcii 60-cm ďalekohľadu pre univerzitnú hvezdáreň v Modre jako aj na jej výstavbe. Bol som členom skupiny pre výber vhodnej lokality na stavbu nového observatória Astronomického ústavu SAV. Napriek tomu, že SAV vyčlenila v polovici 70-rokov peniaze na kúpu 1-1,3m ďalekohľadu a stavbu nového observatória, umiestneného vhodnejšie ako na Skalnatom Plese, k tomuto závažnému zvratu v profesionálnej astronomii na Slovensku neprišlo. Vtedajšieho vedenie Astronomického ústavu dalo prednosť opäť Skalnatému plesu. Mnoho rokov som prednášal ako externý učitel na Katedre astronómie, geofyziky a meteorológie Komenského univerzity. Možnosť pracovať vo vednom odbore mojich snov som sa snažil vrátiť slovenskej spoločnosti popularizačnou činnosťou. Okrem prednášok pre verejnosť na rôznych podujatiach ľudových hvezdární, článkov v dennej tlači a časopisoch, som autorom viacerých populárnovedeckých kníh. Do roku 1978 som bol odborným redaktorom časopisu Kozmos a od roku 1981 zostavovateľom Astronomickej ročenky. Som predsedom Terminolologickej komisie pre astronómiu pri Slovenskej astronomickej spoločnosti SAV.
2. Kto príp. Čo Vás dostalo k astronómii?
Pamätám si, ako mi otec, keď ma ako malého varovával, rozpraval o tom, ako ho fascinovala obloha a deje na nej, keď ako malý chlapec pásaval husi a kravy. Tak asi to jeho rozprávanie. Patril k tým šťastlivcom, ktorí videli Halleyho kométu pri jej dvoch návratoch.
3. Čo Vás na astronómii najviac fascinuje?
Že skúma obrovské prostredie v ktorom žijeme, a to iba zo žiarenia a gravitácie.
4. Vyrobili ste si v detstve vlastný ďalekohľad?
Pokušal som sa. Ale vzhľadom na finančnú prázdnotu sa mi pokus nezdaril.
5. Zúčastnili ste sa aj Vy v detstve nejakej astronomickej súťaže?
Nie. V mojej mladosti takéto súťaže znalostí neboli. Bola zato poctivá a tvrdá škola.
6. Dokáže Vás po toľkých rokoch ešte nadchnúť pohľad na hviezdnu oblohu?
Ešte som nestretol človeka, ktorého by pohľad na oblohu nefascinoval, a to v každom veku.
Astronómia má obrovskú výhodu pred ostatnými, nie menej zaujímavými vednými oblasťami. Jej objekt skúmania, obloha, je prístupný každému človeku v ľubovoľnom čase a mieste. A stačí k tomu iba jeho oko.
7. Keď som si prezeral Astronomickú ročenku dočítal som sa že ste ju zostavoval. Ako a kedy ste sa k tomu dostali?
Pred  35-timi rokmi. Všetky kultúrne národy takúto publikáciu mali. Na Slovensku chýbala. Mal som to šťastie, že som stretol pána Dr. Eleméra Csereho, riaditeľa Krajskej hvezdárne v Hlohovci, ktorý myšlienku vydávania astronomickej ročenky na Slovensku podporil. Tak sa zrodil Astronomický kalendár 1981. Krajská hvezdáreň v Hlohovci finančne utiahla vydanie iba prvých dvoch ročníkov kalendára. Vďaka pochopeniu pána Ing. Teodora Pintéra, generálneho riaditeľa Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove, sa vydávaním ročenky od jej tetieho ročníka chopila táto inštitúcia.
8. S kým spolupracujete pri zostavovaní ročeniek?
Od ôsmeho ročníka obálku Astronomickej ročenky pripravuje Prof. Rudolf Sikora, absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Jeho tvorba vychádza z konceptuálneho myslenia a novej citlivosti. Venuje sa skúmaniu existenciu človeka z hľadiska topografie, ekológie, kozmologie, času, priestoru a civilizácie. V zahraničí je jeho tvorba vysoko cenená. Jemu vďačíme za neformálne obálky ročenky. Nemožem nespomenúť jazykové redaktorky, Emíliu Moravčíkovú, Elenu Kučerovú, ktoré na ročenke pracovali pokiaľ nás neopustili, ako aj ich nástupkyňu, Darinu Páleníkovú. Majú zásluhu na jazykovej kultúre tohto diela. Napokon sú to všetci autori príspevkov a peroviek, bez ktorých by ročenka nemohla vychádzať. Všetkým patrí moja vďaka za ich spoluprácu, finančne síce nedocenenú, zato odvedenú načas, častokrát v šibeničných termínoch. Nemôžem nespomenúť ani recenzentov ročenky Doc. RNDr. Pavla Paľuša, CsC.a RNDr. Jána Štohla, DrSc., ktorých neskôr vystriedal Doc. RNDr. Jozef Klačka, PhD.