Slnko je centrálne teleso Slnečnej sústavy. Je to naša najbližšia a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava na obežných dráhach okolo Slnka všetky objekty slnečnej sústavy. Jeho energia je nevyhnutná pre život na Zemi.
Slnko
sohowww.nascom.nasa.gov/data/realtime/realtime-update-1280.html - Aktuálne zábery Slnka
Fyzikálne vlastnosti
Jeho hmotnosť 1,99x1030 kg je tisícnásobne väčšia ako hmotnosť najväčšej planéty sln. sústavy Jupitera a 330 000-násobne väčšia ako hmotnosť Zeme, a preto sln. gravitácia kontroluje pohyb všetkých telies sln. sústavy. Npriek tomu je Slnko obyčajná relatívne malá hviezda zo 150 mld hviezd v Glaxii, typická stredne stará hviezda diskovej populácie. Slnko je vzdialené asi 30 000 ly od stredu Galaxie a nachádza sa na vnútornom okraji jedného z jej ramien. Okolo jadra Galaxie obieha rýchlosťou 250 km/s. Jeden obeh urobí za 250 mil. rokov. Podľa spektrálnej klasifikácie je Slnko hviezdou spektrálneho typu G2. Zdanlivá vizuálna hviezdna veľkosť Slnka je -26,74mag, absolútna vizuálna veľkosť je 4,83mag. Stredná vzdialenosť Slnka od Zeme je 149, 598 mil. km. Uhlový priemer Slnka na oblohe v čase strednej vzdialenosti Zme od Slnka je 31 uhlových minút a 59,2 uhlových sekúnd. Priemer Slnka je 1 392 000 km, 109-násobne väčší ako priemer Zeme. Objem 1,412 x1027 m3 je 1 300 000-násobne väčší ako objem Zeme. Skupenstvo Slnka je plazmatické, tvoria ho vysoko ionizované horúce plyny. Priemerná hustota Slnka 1,4 g/cm3 je len o trochu väčšia ako hustota vody, ale od povrchu k centrálnej oblasti sa prudko zväčsuje. V centrálnej oblasti dosahuje teplotu 15 000 000 Kelvinov a na povrchu 6 000 Kelvinov. Slnko má diferenciálnu rotáciu, čiže sa neotáča ako pevné teleso ale rôznou rýchlosťou v rôznych vzdialenostiach od svojho rovníka. Rotačná doba na rovníku je 24,7 dní a okolo pólov je až 34 dní.
Stavba slnka
Slnečné teleso a jeho atmosféra - heliosféra sa skladá z niekoľkých vrstiev. Vrstvy Slnka sú od stredu po povrch nasledovné:
Jadro
Jadro Slnka je časť Slnka v ktorom prebiehajú termojadrové reakcie. Vzniká tu všetka energia Slnka. Jadro siaha od stredu do vzdialenosti asi 175 000 km. Teplota sa odhaduje na 15 000 000 K.
Radiačná zóna
Radiačná zóna je časť Slnka medzi jadrom a kovektívnou vrstvou. Rozprestiera sa vo vzdialenosti 175 tisíc až 490 tisíc km od centra Slnka. Jej teplota je v rozsahu 7-2 mil. Kelvinov. Je tvorená slnečnou plazmou.
Tachoklína
Tachoklína je medzivrstva. Táto pomerne tenká vrstva bola objavená meraniami družice SOHO. Predpokladá sa že tu generuje magnetické pole Slnka.
Konvektívna zóna
Knvektívna zóna je časť Slnka medzi radiačnou zónou a fotosférou. Je to najvrchnejšia z vnútorných častí Slnka. Má hrúbku asi 200 tisíc km a teplotu asi 2 mil. Kelvinov.
Fotosféra
Fotosféra je viditeľná časť Slnka na ktorej sa zjavujú tmavé miesta - slnečné škvrny alebo naopak jasné fakulové polia. Celý jej povrch pokrývajú stúpajúce a klesajúce prúdy plazmy, tento jav sa nazýva granulácia. Slnečná fotosféra má hrúbku 200 až 500 km a priemernú teplotu 5 500 až 6 000 K.
Chromosféra
Chromosféra sa nachádza hneď nad Fotosférou. Za normálnych okolností nie je pozorovateľná, pretože nie je taká výrazná ako fotosféra, môžeme ju však pozorovať počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou spektroskopu. Jej teplota je asi 6 000 až 20 000 K, a hrúbka 2 000 až 10 000 km, závisí od polohy a fázy slnečného cyklu.
Prechodová oblasť
Prechodová oblasť je tenká a neprevidelná vrstva slnečnej atmosféry, ktorá odďeľuje horúcu korónu od chladnejšej fotosféry.
Koróna
Je to najvrchnejšia a najteplejšia vrstva slnečnej atmosféry. Je hrubá 15 000 až 1 či 2 milióny km. Možno ju pozorovať počas úplných zatmení Slnka alebo pomocou koronografu. Jej teplota dosahuje 1 000 000 K, čiže je asi stokrát teplejšia než fotosféra.
Jeho hmotnosť 1,99x1030 kg je tisícnásobne väčšia ako hmotnosť najväčšej planéty sln. sústavy Jupitera a 330 000-násobne väčšia ako hmotnosť Zeme, a preto sln. gravitácia kontroluje pohyb všetkých telies sln. sústavy. Npriek tomu je Slnko obyčajná relatívne malá hviezda zo 150 mld hviezd v Glaxii, typická stredne stará hviezda diskovej populácie. Slnko je vzdialené asi 30 000 ly od stredu Galaxie a nachádza sa na vnútornom okraji jedného z jej ramien. Okolo jadra Galaxie obieha rýchlosťou 250 km/s. Jeden obeh urobí za 250 mil. rokov. Podľa spektrálnej klasifikácie je Slnko hviezdou spektrálneho typu G2. Zdanlivá vizuálna hviezdna veľkosť Slnka je -26,74mag, absolútna vizuálna veľkosť je 4,83mag. Stredná vzdialenosť Slnka od Zeme je 149, 598 mil. km. Uhlový priemer Slnka na oblohe v čase strednej vzdialenosti Zme od Slnka je 31 uhlových minút a 59,2 uhlových sekúnd. Priemer Slnka je 1 392 000 km, 109-násobne väčší ako priemer Zeme. Objem 1,412 x1027 m3 je 1 300 000-násobne väčší ako objem Zeme. Skupenstvo Slnka je plazmatické, tvoria ho vysoko ionizované horúce plyny. Priemerná hustota Slnka 1,4 g/cm3 je len o trochu väčšia ako hustota vody, ale od povrchu k centrálnej oblasti sa prudko zväčsuje. V centrálnej oblasti dosahuje teplotu 15 000 000 Kelvinov a na povrchu 6 000 Kelvinov. Slnko má diferenciálnu rotáciu, čiže sa neotáča ako pevné teleso ale rôznou rýchlosťou v rôznych vzdialenostiach od svojho rovníka. Rotačná doba na rovníku je 24,7 dní a okolo pólov je až 34 dní.
Stavba slnka
Slnečné teleso a jeho atmosféra - heliosféra sa skladá z niekoľkých vrstiev. Vrstvy Slnka sú od stredu po povrch nasledovné:
Jadro
Jadro Slnka je časť Slnka v ktorom prebiehajú termojadrové reakcie. Vzniká tu všetka energia Slnka. Jadro siaha od stredu do vzdialenosti asi 175 000 km. Teplota sa odhaduje na 15 000 000 K.
Radiačná zóna
Radiačná zóna je časť Slnka medzi jadrom a kovektívnou vrstvou. Rozprestiera sa vo vzdialenosti 175 tisíc až 490 tisíc km od centra Slnka. Jej teplota je v rozsahu 7-2 mil. Kelvinov. Je tvorená slnečnou plazmou.
Tachoklína
Tachoklína je medzivrstva. Táto pomerne tenká vrstva bola objavená meraniami družice SOHO. Predpokladá sa že tu generuje magnetické pole Slnka.
Konvektívna zóna
Knvektívna zóna je časť Slnka medzi radiačnou zónou a fotosférou. Je to najvrchnejšia z vnútorných častí Slnka. Má hrúbku asi 200 tisíc km a teplotu asi 2 mil. Kelvinov.
Fotosféra
Fotosféra je viditeľná časť Slnka na ktorej sa zjavujú tmavé miesta - slnečné škvrny alebo naopak jasné fakulové polia. Celý jej povrch pokrývajú stúpajúce a klesajúce prúdy plazmy, tento jav sa nazýva granulácia. Slnečná fotosféra má hrúbku 200 až 500 km a priemernú teplotu 5 500 až 6 000 K.
Chromosféra
Chromosféra sa nachádza hneď nad Fotosférou. Za normálnych okolností nie je pozorovateľná, pretože nie je taká výrazná ako fotosféra, môžeme ju však pozorovať počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou spektroskopu. Jej teplota je asi 6 000 až 20 000 K, a hrúbka 2 000 až 10 000 km, závisí od polohy a fázy slnečného cyklu.
Prechodová oblasť
Prechodová oblasť je tenká a neprevidelná vrstva slnečnej atmosféry, ktorá odďeľuje horúcu korónu od chladnejšej fotosféry.
Koróna
Je to najvrchnejšia a najteplejšia vrstva slnečnej atmosféry. Je hrubá 15 000 až 1 či 2 milióny km. Možno ju pozorovať počas úplných zatmení Slnka alebo pomocou koronografu. Jej teplota dosahuje 1 000 000 K, čiže je asi stokrát teplejšia než fotosféra.