Planéty

 

Sú to planéty veľkosťou, zložením a povrchom podobné Zemi. Podľa toho vzniklo aj toto pomenovanie keďže Tera bola rímska bohyňa Zeme. V slnečnej sústave sú štyri takéto planéty: Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Majú pevný povrch a dosahujú vysoké hustoty a pomerne nízke hmotnosti. NASA a ESA plánujú projekty Terrestrial Planet Finder ("Vyhľadávač terestrických planét") a Darwin, ktoré by mali umožniť detekciu extrasolárnych terestrických planét.

 

Merkúr je planéta najbližžšie k Slnku. Patrí medzi terestriálne planéty (podobné Zemi). Je to najmenšia a najľahšia planéta v Slnečnej sústave. Od Slnka je vzdialený 0,387 AU. Jeden obeh okolo Slnka mu trvá 87,97 pozemského dňa. Je to najmenšia planéta v slnečnej sústave a je dokonca menší ako niektoré mesiace v slnečnej sústave. Priemerom je veľký ako 0,382 Zeme, hmotnosťou ako 0,0553 Zeme, objemom ako 0,0562 Zeme. Mercurius, boh podľa ktorého je planéta pomenovaná bol rímsky boh obchodu a zisku.

 

Venuša je druhá planéta od Slnka a druhé najbližšie teleso k Zemi. Je to po Slnku a Mesiaci najjasnejší objekt na oblohe. Na Venuši je veľmi hustá atmosféra tvorená prevažne oxidom uhličitým. Toto vytvára skleníkový efekt čo z Venuše robí najhorúcejšiu planétu v Slnečnej sústave. Jej hmotnostné a rozmerové vlastnosti sú veľmi podobné našej Zemi: hmotnosť: 0,815 Zeme, objem: 0,857 Zeme, priemer: 0,949 Zeme. Venuša obieha okolo Slnka vo  vzdialenosti 0,723 Astronomických jednotiek. Je zaujímavé že na Venuši je dlhší deň (243,0119 dní) dlhší ako rok (224,7 dní). Venuša má retrográdnu rotáciu. Voľakedy Venušu poznali ako dva objekty: Zorničku (keď ju videli ráno) a Večernicu (keď ju videli večer). Existovali pre ňu aj iné názvy: Hesperos, Phosphorus, Afrodita a iné.

 

Mars je štvrtá planéta od Slnka, prvá vonkajšia planéta a posledná terestriálna planéta. Mars je nazývaný aj "červená planéta", pretože sa tu nachádza veľa železa. Mars obieha Slnko vo vzdialenosti 1,524 Astronomických jednotiek. Jeho rotačná perióda (24 hod 37 min 23 sek) je veľmi podobná tej Zemskej, ale jeho obežná perióda (2,135 pozemských rokov) je približne dva krát taká dlhá. Fyzikálne vlastnosti: Rovníkový priemer: 0,533 Zemských priemerov, hmotnosť: 0,107 Zeme, objem: 0,151 Zeme. Mars má dva mesiace, ktoré sa volajú Phobos a Deimos čo v preklade znamená strach a hrôza. Tieto mená veľmi súvisia s menom Mars, keďže Mars bol boh vojny a vojny sprevádza strach a hrôza.

 

 

 

Sú to planéty podobné zložením a veľkosťou Jupiteru, v Slnečnej sústave sú 4 takéto planéty a to : Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Názov vznikol odvodením od rímskeho boha Jove teda "Jupiter". Nemajú pevný povrch a dosahujú velké hmotnosti. Vďaka súčastnej technike nemusia byť joviálne planéty iba v slnečnej sústave. Väčšina extrasolárnych planét sú plynné obry teda joviálne planéty.

 

Je to najväčšia planéta Slnečnej sústavy , v poradí piata od Slnka. Chemické zloženie Jupitera je podobné Slnku. Označovaný je tiež ako "nedokončená hviezda" jeho atmosféra obsahuje hlavne Vodík a Hélium. Je však malý na to aby v ňom začala termonukleárna reakcia. Je 318-krát tažší ako Zem. Má silné gravitačné pole a preto bolo doposial objavených 65 jeho mesiacov. Na jeho povrchu si môžeme všimnúť tiež búrkové mračno nazývané Veľká červená škvrna.Tiež sa najrýchlejšie otočí okolo svojej osi zo všetkých planét Slnečnej sústavy (cca. 10 hodín). Jeho jediná umelá družica je sonda Galileo. Od Slnka je vzdialený 778 412 027 km a jeho obeh okolo Slnka trvá približne 12 rokov. Jupiter, boh podľa ktorého je planéta pomenovaná bol rímsky boh hromu a blesku.

 

Saturn je šiesta planéta v poradí od Slnka. Patrí do skupiny plynných obrov. Je to druhá najväčšia a druhá najhmotnejšia planéta v SS. Má najvýraznejšie prstence v SS. Od Slnka je vzdialený 9,5 AU. Jeden obeh okolo Slnka mu trvá 29,5 pozemského roka. Priemerom je taký veľký ako 9,5 Zeme, hmotnosťou ako 95 Zemí, objemom ako 763,5 Zeme. Saturnus boh po ktorom je planéta pomenovaná bol grécky boh pôdy. 

 

Je to siedma planéta Slnečnej sústavy, patrí medzi joviálne planéty a spolu s Neptúnom medzi tzv. ľadové obry.
Meno má po gréckom bohovy nebies Uránovi. Je to najbližšia planéta k Zemi, ktorá nebola luďom známa už v staroveku. Urán objavil v roku 1781 W. Herschel. Zvláštnosťou Uránu je, že sa po dráhe "kotúľa" má totiž to póly obrátené tam kde je bežne na planétach rovník. S jeho prstencami vyzerá z pohladu zo Zeme ako Terč s ním samotným v strede. Planétu doposial z blízka skúmala iba sonda Voyager 2. Urán je 14,5-krát hmotnejší ako Zem a Slnko obieha vo vzdialenosti cca. 2 870 972 219 km a obehne ho raz za 84 rokov.

 

Je v poradí 8 planéta Slnečnej sústavy, objavená najskôr matematickým výpočtom a až potom na oblohe. Našiel ju Galle v r. 1846 iba 1° od miesta, kt. odvodil Leverrier z narušenej dráhy Urána. Neptún patrí medzi joviálne planéty, 17,23-násobne prevyšuje hmotnosť Zeme. Slnko obieha vo vzdialenosti cca. 30,056 AU s dobou obehu 164 rokov. Na oblohe má približne 7,8 mag, jeho priemer je 49528 km a vidíme ho pod uhlom 2,5´´.  Má 13 mesiacov, najväčši z nich je Triton, ktorý má retrográdnu obežnú dráhu. Neptún zatial skúmala bližšie iba sonda Voyager 2. Ako ostatné joviálne planéty i Neptún má prstence, aj keď niesu také výrazné ako pri Saturne. Neptún má tiež ročné obdobia a silnú meteorologickú aktivitu. Z mytológie : Neptún bol starorímsky boh mora totožný s gréckym Poseidonom.